4. Tieto predstúpili pred kňaza Eleázára, pred Józuu, syna Núnovho, a pred predstavených a hovorili: Hospodin prikázal Mojžišovi dať nám dedičné vlastníctvo medzi bratmi ich otca.
5. Tak pripadlo Menaššemu desať dielov okrem krajiny Gileád a Bášán za Jordánom.
6. Lebo dcéry Menaššeho dostali dedičné vlastníctvo medzi jeho synmi. Krajina Gileád pripadla ostatným Menaššeovcom.
7. "Územie Menaššeho siahalo od Ášéru k Michmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne južne k obyvateľom Én-Tappúachu;"
8. kraj Tappúach pripadol Menaššemu, ale mesto Tappúach na hranici Menaššeho patrilo Efrajimcom.
9. Ďalej hranica zostupuje k potoku Káná. Tieto mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Ale hranica Menaššeho tiahne sa severne od potoka a končí pri mori.
10. "Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu a more bolo hranicou medzi nimi; na severe sa dotýkajú Ašéra a na východe Jissáchára."
11. Menašše mal na území Jissáchára a Ašéra: Bét-Šeán a jeho mestá, Jibleám a jeho mestá, obyvateľov Dóru a jeho mestá, obyvateľov Én-Dóru a jeho mestá, obyvateľov Taanachu a jeho mestá, obyvateľov Megidda a jeho mestá, tri horské pásma.
12. "Menaššeovci však nemohli zabrať tieto mestá; vtedy sa podarilo Kanaáncom zostať a bývať v tejto krajine."
13. "Keď Izraelci zosilneli, donútili Kanaáncov k robote; ale vôbec ich nevyhnali."
14. Potomkovia Jozefovi povedali Józuovi: Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva jeden podiel a jednu čiastku? Veď my sme veľký národ, keďže nás Hospodin doteraz požehnával.