1. Toto sú územia, ktoré Izraelci dostali v Kanaáne, ako im dali do dedičstva Eleázár a Józua, syn Núnov, a rodoví predáci kmeňov Izraela.
2. Dedičné vlastníctvo dostali lósom, ako prikázal Hospodin prostredníctvom Mojžiša dať deviatim a pol kmeňu.
3. Len dva a pol kmeňu Mojžiš dal dedičné vlastníctvo za Jordánom, ale kmeňu Léví nedal dedičné vlastníctvo medzi nimi,
4. pretože potomci Jozefovi tvorili dva kmene - Menašše a Efrajim - a tak kmeňu Léví nedali i medzi nimi dedičné vlastníctvo v krajine, ale len mestá na bývanie a príslušné pasienky pre dobytok a stáda.
5. Izraelci urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi, a rozdelili krajinu.
6. Tu pristúpili Júdovci k Józuovi v Gilgále a Kenazovec Káleb, syn Jefunneho, mu povedal: Ty vieš, čo hovoril Hospodin Božiemu mužovi Mojžišovi v Kádéš-Barnei o mne a o tebe.
7. Bol som štyridsaťročný, keď ma služobník Hospodinov, Mojžiš, vyslal z Kádéš-Barnei presliediť krajinu, a ja som mu doniesol správu, ako som najlepšie vedel.
8. Ale moji bratia, ktorí išli so mnou, prestrašili srdce ľudu, ja som sa však úplne pridŕžal Hospodina, svojho Boha.
9. Mojžiš v ten deň prisahal: Zem, po ktorej kráča tvoja noha, bude tebe i tvojim synom naveky dedičným vlastníctvom, lebo si sa úplne pridŕžal Hospodina, svojho Boha.
10. "Teraz ma však Hospodin zachoval nažive, ako sľúbil. Už je štyridsaťpäť rokov odvtedy, ako to zasľúbil Mojžišovi, keď Izrael chodil po púšti; teraz mám osemdesiatpäť rokov."