5. S rachotom vozov poskakujúpo končiaroch vrchov,sú ako praskot plápolajúceho ohňa,ktorý požiera slamu,ako mocný, do boja zoradený ľud.
6. Národy sa zvíjajú pred nimia všetky tváre planú strachom.
7. Bežia ako hrdinovia,vystupujú na hradby ako bojovníci.Každý ide svojou cestou,nezmení svoju dráhu.
8. Nikto nevráža do druhého,každý ide svojím smerom.Preniknú cez oštepy, neprerušia beh.
9. Vtrhnú do mesta,vybehnú na hradby,vystúpia na domy,vlezú oknom ako zlodeji.
10. "Zem sa zatrasie pred nimi,nebesá sa zachvejú;slnko a mesiac stemnejúa hviezdy stratia svoj jas."
11. Hospodin vydá hlaspred svojím vojskom,lebo je veľmi veľký Jeho tábora mocný je ten, čo splní Jeho slovo.Lebo veľký je deň Hospodinova prehrozný.Kto ho môže zniesť?
12. Teraz však- znie výrok Hospodinov -vráťte sa ku mnecelým srdcom a pôstom,plačom a nárekom!
13. Roztrhnite si srdcia, a nie šaty,vráťte sa k Hospodinovi,svojmu Bohu,lebo je milostivý a milosrdný,zhovievavý a hojný v milosti,lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu.
14. Kto vie, či sa opäť nezľutujea nezanechá za sebou požehnanie,takže bude pokrmová obeť a úliatbapre Hospodina, vášho Boha.
15. Zatrúbte na roh na Sione!Zasväťte pôst,zvolajte slávnostné zhromaždenie!
16. Zhromaždite ľud, posväťte zbor,zvolajte starších,zhromaždite deti i dojčatá!Nech vyjde ženích zo svojej izbyi mladucha zo svojej komôrky.
17. Medzi predsieňou a oltáromnech plačú kňazi,služobníci Hospodinovi,a nech prosia:Ušetri svoj ľud, Hospodine,a nevydaj na potupusvoj dedičný podiel,aby sa pohania z neho nevysmievali.Prečo majú vravieť medzi sebou:Kde je ich Boh?
18. Vtedy sa Hospodin rozhorlilza svoju krajinua zľutoval sa nad svojím ľudom.