11. Preto nebudem krotiť svoje ústa,vravieť chcemv úzkosti svojho ducha,ponosovať sa budemso zatrpknutou dušou.
12. Som azda moromalebo morským drakom,že staviaš stráž proti mne?
13. Keď si poviem:Útechu mi dá moja posteľa moje lôžko ponesie môj nárek,
14. vtedy ma strašíš snamia vidinami ma ľakáš.
15. Radšej by som si volil uduseniea smrť namiesto mojich bolestí.
16. Opovrhujem tým.Nebudem večne žiť.Nechaj ma,lebo moje dni sú vánkom!
17. Čo je človek,že si ho tak veľmi ceníš,že mu venuješ pozornosť?
18. Že ho navštevuješ každé ránoa skúšaš ho každú chvíľu?
19. Dokedy ma neprestaneš sledovaťa nedovolíš prehltnúť mi slinu?
20. Ak hreším, čo spôsobím tým Tebe,Ty strážca ľudí?Prečo si mňa vystavil za cieľ útoku,takže som sa stalsám sebe bremenom?