Jób 39:14-29 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

14. Lebo necháva na zemi svoje vajciaa dáva ich v piesku hriať.

15. Zabúda, že ich noha môže zadláviťa poľná zver rozmliaždiť!

16. Tvrdo nakladá so svojimi mláďatamiako s nevlastnými,nemrzí ju, ak jej námaha je márna.

17. Lebo Boh jej odoprel múdrosť,neudelil jej rozum.

18. Ale ak sa zdvihne,vysmeje sa koňovi i jazdcovi na ňom.

19. Ty dávaš silu koňovia ty odievaš hrivou jeho šiju?

20. Ty mu dávaš skákať ako kobylke?Hrozný je jeho nádherný frkot.

21. "Hrebie v údolí a teší sa;so silou vybehne proti pancieru."

22. Vysmieva sa strachu, neľaká sa,pred mečom neustúpi.

23. Rinčí na ňom tulec,hrot oštepu i kopije.

24. S hrmotom a zúrenímhrebie zem,nedá sa zadržať,keď zaznie trúby zvuk.

25. Keď zvrieskne trúba,zaerdží: Hi!Zďaleka zvetrí boj,povely vodcov a vojnový pokrik.

26. Či podľa tvojho rozumuvzlietne sokola rozopne krídla smerom na juh?

27. Či na tvoj povel zdvíha sa orola vysoko si stavia svoje hniezdo?

28. Na brale býva i hniezdi,na skalnom výbežkua na horskom končiari.

29. Odtiaľ si vyhliadne potravu,jeho oči zďaleka ju zbadajú.

Jób 39