4. Elíhú čakal, kým hovorili s Jóbom, lebo boli starší ako on.
5. Keď však Elíhú videl, že ústa troch mužov nemajú čo odpovedať, vzbĺkol hnevom.
6. Nato sa Búzijec Elíhú, syn Barachélov, ujal slova a povedal:Mladší som vekom,kým vy ste starci,preto som sa ostýchal a bálpovedať vám svoju mienku.
7. Myslel som: Nech prehovorí veka nech množstvo rokov učí múdrosti.
8. Ale duch Boží v človekua dych Všemohúcehododáva im rozumnosti.
9. Vysokovekí nie sú vždy múdri,nielen starci chápu, čo je správne.
10. Preto hovorím: Vypočujte ma.Nech aj ja poviem svoju mienku.
11. Pozrite, čakal som na vaše slová,počúval som vaše mudrovanie,kým vy ste hľadali slová,
12. dával som na vás pozor.A hľa, niet nikoho,kto by podvrátil Jóba,kto by z vás odpovedal na jeho reči.
13. Nevravte teda: Našli sme múdrosť,nech ho premôže Boh, nie človek!