1. Nato sa Cófar Naamátsky ujal slova a povedal:
2. Na to mi moje myšlienkyodpovedajú,preto je vzrušené moje srdce.
3. Počujem karhanie, ktoré ma uráža,a moje presvedčenienúti ma odpovedať.
4. Nevieš to oddávna,odkedy bol človek postavený na zem,
5. že jasot vinníkov trvá krátkoa radosť bezbožnýchje len na okamih?
6. Aj keď jeho povýšenosť stúpnepo nebesáa jeho hlava dotýka sa nebies,
7. "zahynie navždyako jeho vlastný výkal;tí, čo ho videli, povedia: Kde je?"
8. Odletí ako sen, takže ho nenájdu,zmizne ako nočná vidina.
9. Oko, ktoré ho zhliadlo,už ho neuzrie,a nezočí ho už ani jeho obydlie.
10. Jeho synovia budú hľadaťpriazeň núdznycha jeho ruky musia vrátiťjeho bohatstvo.
11. Jeho kosti sú plné mladistvej sily,no tá si s ním ľahne do prachu.
12. Hoc mu zlo sladko chutí v ústacha skryje si ho pod jazykom,
13. ak si ho aj šetrí a nepustí ho,ba drží si ho v ďasnách: