18. Ale aj vrch sa rozpadáva,aj bralo sa pohne zo svojho miesta.
19. Voda rozhlodáva kamene,povodeň odplavuje prsť -a Ty maríš nádej človeka.
20. Navždy ho premáhaš,takže musí odísť,premieňaš mu tvára posielaš ho preč.
21. Ak jeho synovia dôjdu cti,on už o tom nevie,ak budú bezvýznamní,on to už nezbadá.
22. Iba čo jeho telo cíti vlastnú bolesťa jeho duša trúchli nad ním.