20. "Skazu za skazou hlásia,lebo hynie celá krajina;zrazu pustnú moje šiatre,v okamihu moje stanové závesy."
21. Dokedy mám vidieť zástavua počuť hlahol trúby?
22. Veď bláznivý je môj ľud,nepoznáva ma.Sú to pochabí synovia,a nie sú rozumní.Múdri sú na to, aby zle robili,ale dobre konať nevedia.
23. "Pozrel som na zem,a hľa, beztvárna je a pustá;aj na nebesá, ale ich svetla nebolo."
24. Pozrel som na vrchy,a hľa, chveli sa,i všetky kopce sa klátili.
25. Pozrel som, a hľa, nebolo človeka,a všetko nebeské vtáctvo uletelo.
26. Pozrel som, a hľa,ovocný sad bol púšťoua všetky jeho mestá sa zrúcalipred Hospodinom,pred Jeho pálčivým hnevom.
27. Lebo takto vraví Hospodin:Pustatinou bude celá krajina,ale úplne ju nezničím.
28. Pre toto trúchliť bude zema hore sčernejú nebesá,lebo som vyriekol, čo zamýšľam,neľutujem to,ani neodstúpim od toho.
29. "Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcovuteká celé mesto;vchádzajú do húština vystupujú na bralá.Všetky mestá sú opustenéa nikto nebýva v nich."
30. Ale ty, spustošená, čo chceš robiť,že sa obliekaš do purpuru,že sa prizdobuješ zlatým skvostom,že si zväčšuješ oči líčidlom?Darmo sa krášliš,milenci tebou pohŕdajú,siahajú ti na život.
31. Lebo počujem akoby krik rodičky,úzkostný nárek akoby prvorodičky,krik dcéry Sion, ktorá vzdychá,zalamuje rukami:Beda mi, omdlievam pred vrahmi.