21. Kráľ poslal Jehúdiho, aby doniesol zvitok. Ten ho doniesol zo siene štátneho pisára Élíšámu a Jehúdí ho prečítal nahlas pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli okolo kráľa.
22. "Bolo to v deviatom mesiaci; kráľ práve sedel v zimnom paláci a na ohnisku pred ním horel oheň."
23. Akonáhle Jehúdí prečítal tri-štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hodil do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok.
24. A ani kráľ, ani jeho služobníci, ktorí počuli všetky tie slová, sa nezľakli, ani si neroztrhli šaty.
25. Ani keď Elnátán, Delaja a Gemarja naliehali na kráľa, aby nepálil zvitok, neposlúchol ich.
26. Potom kráľ rozkázal kráľovičovi Jerachmeélovi a Serajovi, synovi Azíéovmu, a Šelemjovi, synovi Abdiélovmu, aby chytili pisára Bárúcha i proroka Jeremiáša, ale Hospodin ich ukryl.
27. Keď kráľ spálil zvitok a slová, ktoré Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania, takto zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi:
28. Vezmi si znova iný zvitok a napíš naň všetky predošlé slová, ktoré boli na prvom zvitku, čo judský kráľ Jojákím spálil.
29. A o judskom kráľovi Jojákímovi povedz: Takto vraví Hospodin: Ty si spálil tento zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal: Istotne pritiahne babylonský kráľ a zničí túto krajinu a vykynoží v nej ľud i zvieratá?
30. Preto takto vraví Hospodin o judskom kráľovi Jojákímovi: Nebude mať potomka, ktorý by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕtvolu vyhodia vo dne na horúčavu a v noci na mráz.
31. A potrestám ho na jeho potomstve i na jeho služobníkoch pre ich vinu a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na ľudí Judska, všetku pohromu, ktorú som im predpovedal, aj keď nechceli počúvať.
32. Nato vzal Jeremiáš iný zvitok, dal ho pisárovi Bárúchovi, synovi Nérijovmu, a ten napísal podľa Jeremiášovho diktovania všetky slová knihy, ktorú spálil judský kráľ Jojákím. A bolo k nim pripojených ešte mnoho podobných slov.