1. Slovo Hospodinovo,ktoré zaznelo Jeremiášovi o suchote:
2. Júda trúchli a jeho brány hynú,smútia schýlené k zemi,nárek vychádza z Jeruzalema,
3. "ich veľmoži posielajú sluhov po vodu,tí prichodia k cisternám,a nenachádzajú vodu;vracajú sa s prázdnymi nádobami,zahanbení sú a sklamaní,zahaľujú si hlavu"
4. "pre pôdu, ktorá je vyprahnutá,lebo nebolo dažďa v krajine;zahanbení sú roľníci,zahaľujú si hlavu."
5. Aj jelenica v poli rodía opúšťa mláďa, lebo nieto zelene.
6. A divé osly stoja na holiach,lapajú vzduch ako šakaly,oči im pohasli, lebo nieto bylín.
7. "Ak naše viny svedčia proti nám,zasiahni, Hospodine, pre svoje meno,lebo nesčíselné sú naše odpadnutia;proti Tebe sme zhrešili."
8. Ty, nádej Izraela,záchrana jeho v čase súženia,prečo si ako cudzí v krajinea ako pútnik,čo sa uchyľuje len na nocľah?
9. Prečo si ako človek v rozpakoch,ako hrdina,ktorý nevládze pomôcť?Však Ty si uprostred nás,Hospodine,a Tvoje meno nosíme.Neopúšťaj nás!
10. Takto vraví Hospodin o tomto ľude:Radi behajú sem i tam,nešetria si nohy.Ale Hospodin nemá v nich záľubu.Teraz sa rozpomína na ich vinua trestá ich hriech.