40. Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?
41. Odvalili teda kameň [kde ležal ten mŕtvy], a Ježiš, pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal.
42. Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som (to) povedal, aby verili, že si ma Ty poslal:
43. A keď to povedal, zavolal silným hlasom: Lazár, poď von!
44. I vyšiel ten mŕtvy, zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde.
45. Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho,
46. ale niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil.
47. Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia.
48. "Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ."
49. Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete,
50. ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ.
51. To však nepovedal sám od seba, ale - ako veľkňaz toho roku - prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ,
52. a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie.
53. Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú.
54. Preto Ježiš nechodil už verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a pobudol tam s učeníkmi.
55. A bola blízko židovská Veľká noc, a mnohí z krajiny šli pred Veľkou nocou do Jeruzalema očistiť sa.
56. Hľadali Ježiša, a stojac v chráme zhovárali sa: Čo myslíte? Že by ozaj neprišiel na slávnosti?
57. Ale veľkňazi a farizeji vydali rozkaz: Keď sa niekto dozvie, kde je, nech to oznámi, aby Ho zlapali.