Ján 11:24-42 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

24. Marta mu odpovedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.

25. Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie,

26. a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu?

27. Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet.

28. A len čo to povedala, zavolala si tajne sestru Máriu a riekla jej: Majster je tu a volá ťa.

29. "Ako to (Mária) počula, rýchlo vstala a šla k Nemu;"

30. Ježiš totiž nedošiel ešte k mestečku, ale bol na mieste, kde Mu Marta vyšla naproti.

31. Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla, šli za ňou, lebo si mysleli, že ide na hrob plakať.

32. Ako teda Mária prišla tam, kde bol Ježiš, a uvidela Ho, padla Mu k nohám hovoriac: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel.

33. Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený

34. riekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa!

35. A Ježiš zaplakal.

36. Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval!

37. Ale niektorí z nich hovorili: Či ten, ktorý otvoril oči slepému, nemohol urobiť, aby tento nezomrel?

38. "Ježiš sa znovu zachvel a pristúpil k hrobu; bola to jaskyňa zavalená kameňom."

39. I riekol Ježiš: Odvaľte kameň! Ale Marta, sestra mŕtveho, Mu povedala: Pane, už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy.

40. Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?

41. Odvalili teda kameň [kde ležal ten mŕtvy], a Ježiš, pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal.

42. Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som (to) povedal, aby verili, že si ma Ty poslal:

Ján 11