1. "Nechcite byť, bratia moji, tak mnohí učiteľmi; vedzte, že súd nad nami bude ťažší."
2. Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo.
3. Keď koňom dávame do úst zubadlá, aby nám boli povoľné, usmerňujeme aj celé ich telo.
4. A hľa, aj lode - hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry - riadi najmenšie kormidlo, kam chce kormidelníkova vôľa.
5. Podobne aj jazyk: je malý úd, ale chváli sa veľkými vecami. Ajhľa, aký malý oheň, a akú veľkú horu zapáli!
6. "Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života."
7. Všetku divú zver, aj vtákov, plazy, aj morské tvory krotievajú aj krotili ľudia,
8. ale jazyk, (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť.
9. "Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu;"
10. z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. Bratia moji, to nemá tak byť!
11. Či z prameňa tým istým otvorom vyviera sladká a horká voda?
12. Či figovník, bratia moji, môže rodiť olivy, alebo vinič figy? Ani slaný (prameň) nevydáva sladkú vodu.
13. Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým konaním preukáže svoje skutky v múdrej skromnosti!