16. Ó Hospodine, v úzkosti Ťa hľadali,a kričali, keď na nich doliehaloTvoje napomínanie.
17. Ako tehotná žena,keď sa blíži k pôrodu,zvíja sa a kričí vo svojich bolestiach,takí sme boli aj mypred Tebou, ó Hospodine.
18. Tehotní sme boli, zvíjali sme sa,akoby sme mali porodiť vietor,ale krajine sme spásu nezískali,ani obyvatelia sveta nepadli.
19. "Tvoji mŕtvi budú žiť,mŕtve telá vstanú,precitnú a jasať budú tí,čo bývajú v prachu;veď Tvoja rosa je rosou svetla;a zem zrodí duchov mŕtvych."
20. "Choď, ľud môj,vstúp do svojich izieba zavri svoje dvere za sebou;schovaj sa na malú chvíľu,dokiaľ neprejde hnev."
21. "Lebo, hľa, Hospodinvychádza zo svojho miesta,aby potrestal neprávosťobyvateľov zeme;zem odhalí krv vyliatu na ňua nebude už zakrývaťsvojich zavraždených."