1. Keď sa ľudia začali množiť na zemi a rodili sa im aj dcéry,
2. Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si za ženy všetky, ktoré si vyvolili.
3. "Vtedy riekol Hospodin: Môj duch nebude prebývať v človeku naveky, lebo on je len telo; a žiť bude stodvadsať rokov."
4. V tých časoch, ba aj potom, keď synovia Boží vchádzali k ľudským dcéram a ony im rodili, boli obrami na zemi. To sú hrdinovia, čo boli povestnými mužmi za starodávna.
5. Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé,
6. Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi, a zabolelo ho srdce.