1. Vtedy sa Jozef hodil otcovi na tvár, zaplakal nad ním a pobozkal ho.
2. Potom prikázal svojim sluhom--lekárom zabalzamovať otca. Lekári balzamovali Izraela.
3. Pritom uplynulo štyridsať dní, lebo toľko dní trvá balzamovanie. Egypťania ho však oplakávali sedemdesiat dní.
4. Keď sa minuli dni oplakávania, povedal Jozef domu faraónovmu: Ak som našiel priazeň vo vašich očiach, povedzte faraónovi:
5. "Môj otec ma zaviazal touto prísahou: Ajhľa, ja umieram, pochovaj ma do môjho hrobu, čo som si vykopal v Kanaáne! Rád by som teraz odišiel pochovať otca; potom sa vrátim."
6. Nato povedal faraón: Choď, pochovaj otca, ako ťa zaviazal prísahou.
7. Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním aj všetci sluhovia faraónovi, starší jeho domu a všetci starší Egypta,
8. "celý dom Jozefov a jeho bratia i domácnosť jeho otca; len deti, ovce a dobytok si zanechali v krajine Góšen."
9. "Tiahli s ním aj vozy a jazdci; bol to veľmi početný sprievod."
10. "Keď došli do Góren-Átádu za Jordánom, zaspievali tam veľmi veľký a žalostný trúchlospev; Jozef po sedem dní odbavoval svojmu otcovi trúchloslužbu."
11. Keď obyvatelia krajiny, Kanaánci, videli trúchloslužbu v Góren-Átáde, povedali: Pre Egypťanov je to žalostná trúchloslužba. Preto sa to miesto volá Ábél-Micrajim, čo leží za Jordánom.
12. Jeho synovia urobili s ním tak, ako im prikázal.
13. Odniesli ho jeho synovia do Kanaánu a pochovali ho naproti Mamré v jaskyni na poli Machpéla, ktorú aj s poľom kúpil Abrahám od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko.
14. Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, on i jeho bratia a vôbec všetci, ktorí šli s ním pochovať jeho otca.
15. Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali.
16. Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal:
17. Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili.
18. Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami.
19. Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha?
20. Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.
21. Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi.
22. "Tak ostal Jozef bývať v Egypte, on i dom jeho otca; Jozef žil 110 rokov."
23. "Jozef videl tri pokolenia Efrajimových synov; ba aj synovia Menaššeho, syna Máchíra sa narodili na Jozefových kolenách."
24. Potom povedal Jozef svojim bratom: Ja umieram, ale Boh sa vás ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do zeme, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
25. A Jozef zaviazal Izraelových synov takouto prísahou: Keď sa vás Boh ujme, odneste moje kosti odtiaľto!
26. "Potom Jozef umrel stodesaťročný; zabalzamovali ho a položili do rakvy v Egypte."