1. Potom vošiel Jozef a oznámil faraónovi: Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi ovcami, s dobytkom i so všetkým, čo majú, a teraz sú v krajine Góšen.
2. Spomedzi svojich bratov vzal päť mužov a predstavil ich faraónovi.
3. Vtedy sa faraón opýtal jeho bratov: Čo je vaším zamestnaním? Oni odpovedali faraónovi: Pastieri oviec sú tvoji služobníci, my aj naši otcovia.
4. Potom povedal faraónovi: Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, keďže nieto pastvy pre ovce tvojich služobníkov, lebo v Kanaáne je veľký hlad. Dovoľ teda tvojim služobníkom bývať v krajine Góšen.
5. Nato povedal faraón Jozefovi: Teda tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe.
6. Máš celý Egypt pred sebou, usaď otca i bratov v najlepšej časti krajiny, nech bývajú v krajine Góšen. Ak poznáš medzi nimi súcich ľudí, urob ich správcami nad stádami, ktoré mám.
7. Vtedy Jozef voviedol svojho otca, a keď ho predstavil faraónovi, Jákob pozdravil faraóna so žehnaním.
8. I opýtal sa faraón Jákoba: Koľko máš rokov?
9. "Jákob faraónovi odpovedal: Celý čas môjho putovania je stotridsať rokov; krátke a nedobré boli roky môjho života; vek môjho života nedosiahol počet rokov života mojich otcov."
10. Keď faraóna pozdravil so žehnaním, odišiel od neho.
11. Jozef usadil svojho otca i bratov a dal im majetky v Egypte, a to najlepšie časti krajiny, v krajine Rameses, ako prikázal faraón.
12. Tak Jozef živil svojho otca, bratov a celú rodinu chlebom podľa počtu jej príslušníkov.
13. Na celej zemi nebolo chleba, lebo hladomor bol veľmi veľký, takže bol zmorený Egypt i Kanaán.
14. Jozef zozbieral všetky peniaze, ktoré boli v Egypte a Kanaáne a ktoré získal za obilie, čo ľudia kupovali. Jozef odvádzal peniaze do faraónovho domu.
15. Keď sa v Egypte i Kanaáne minuli peniaze, prišli všetci Egypťania k Jozefovi a povedali: Daj nám chleba! Prečo máme zomrieť pred tebou, keď nemáme peňazí?
16. Jozef im povedal: Dajte mi svoje stáda a ja vám dám chleba za vaše stáda, ak nemáte peňazí.
17. Vtedy doviedli k Jozefovi svoje stáda a Jozef im dal chleba za kone, ovce, dobytok a za osly. Tak ich toho roku za všetky ich stáda zaopatroval chlebom.
18. Keď sa rok minul, na druhý rok prišli k nemu a povedali mu: Netajíme pred svojím pánom, že nielen peniaze sa nám minuli, ale i stáda dobytka už patria nášmu pánovi: neostalo nám pred naším pánom nič, iba naše telá a naša pôda.