15. Tu im Jozef povedal: Čo za skutok ste to spáchali? Či neviete, že muž, ako som ja, dozvie sa to veštením?
16. Nato odpovedal Júda: Čo môžeme povedať môjmu pánovi, čo rozprávať, čím sa ospravedlniť? Boh našiel vinu tvojich služobníkov, sme teda otrokmi môjho pána, tak my, ako aj ten, u ktorého sa našiel pohár.
17. On však odpovedal: Bože, chráň ma urobiť niečo takého! Len ten muž, u ktorého sa našiel pohár, bude mi otrokom, vy však môžete odísť v pokoji k svojmu otcovi.
18. Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Prosím, pane môj, dovoľ svojmu služobníkovi prehovoriť slovo k sluchu svojho pána, nech nevzbĺkne tvoj hnev na tvojho služobníka, veď ty si ako faraón.
19. Môj pán sa opýtal svojich služobníkov: Máte otca alebo brata?
20. "Nato sme odpovedali môjmu pánovi: Máme staručkého otca a jeho malého chlapca, ktorý sa mu narodil v starobe; brat tohto je mŕtvy, a on ostal po svojej matke, preto ho jeho otec miluje."
21. A ty si povedal svojim služobníkom: Priveďte ho ku mne, aby som sa pozrel naňho vlastnými očami!
22. "Vtedy sme odpovedali môjmu pánovi: Chlapec nemôže opustiť otca; ak opustí otca, ten zomrie."
23. Potom si povedal svojim služobníkom: Ak nepríde s vami váš najmladší brat, neukážte sa mi na oči.
24. Keď sme prišli k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, oznámili sme mu slová nášho pána.
25. A keď nám náš otec povedal: Nakúpte nám zase niečo potravín,
26. "my sme mu odpovedali: Nemôžeme ísť ta; ale pôjdeme, ak bude s nami náš najmladší brat; lebo tomu mužovi sa nesmieme ukázať na oči, ak náš najmladší brat nebude s nami."