30. Prísne hovoril s nami ten muž, pán krajiny, dal nás do väzenia, akoby sme chceli vyzvedať v krajine.
31. "Povedali sme mu: Sme statoční; my nie sme vyzvedači;"
32. "sme dvanásti bratia, synovia svojho otca; jedného niet a najmladší je teraz u nášho otca v Kanaáne."
33. A ten muž, čo je pánom krajiny, nám povedal: Podľa tohto poznám, či ste statoční: jedného zo svojich bratov nechajte u mňa, naberte si obilia svojim domácim na utíšenie hladu a choďte!
34. "Ale priveďte mi svojho najmladšieho brata; tak poznám, že nie ste vyzvedači, ale že ste statoční; vydám vám vášho brata a môžete voľne chodiť po krajine."
35. Keď vyprázdňovali vrecia, hľa, každý mal svoj mešec peňazí vo svojom vreci. Keď aj s otcom zazreli svoje mešce peňazí, zľakli sa.
36. "Vtedy im povedal ich otec Jákob: Pripravíte ma o deti; Jozefa niet, ani Šimeóna niet a Benjamína mi chcete vziať. To všetko dolieha na mňa."
37. Vtedy povedal Rúben svojmu otcovi: Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem späť. Zver ho mne a ja ti ho privediem späť.
38. Ale on odpovedal: Môj syn s vami nepôjde, lebo jeho brat zomrel a on ostal sám. Keby ho na ceste, ktorou pôjdete, zastihla nehoda, zniesli by ste moje šediny so žiaľom do záhrobia.