8. On sa však zdráhal a povedal žene svojho pána: Hľa, môj pán sa popri mne nestará o nič, čo je v dome, a všetko, čo má, zveril mne do rúk,
9. "ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu?"
10. Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou.
11. Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu - a z domácich nikto nebol v dome -
12. chytila ho za šaty a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von.
13. Keď videla, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von,
14. zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala.
15. Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von.
16. "A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov;"
17. i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech.
18. Keď som však hlasno kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von.
19. Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom.
20. Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení.
21. Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu.