8. On sa však zdráhal a povedal žene svojho pána: Hľa, môj pán sa popri mne nestará o nič, čo je v dome, a všetko, čo má, zveril mne do rúk,
9. "ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu?"
10. Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou.
11. Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu - a z domácich nikto nebol v dome -
12. chytila ho za šaty a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von.
13. Keď videla, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von,
14. zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala.
15. Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von.
16. "A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov;"
17. i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech.