15. Keď ju Júda videl, pokladal ju za neviestku, lebo si zahalila tvár.
16. Zabočil k nej na cestu a povedal jej: Dovoľ, prosím, aby som vošiel k tebe. Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona mu povedala: Čo mi dáš, ak vojdeš ku mne? A on odpovedal:
17. Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona povedala: Daj mi teda záloh, dokiaľ nepošleš.
18. On povedal: Aký záloh ti mám dať? Ona odpovedala: Tvoj pečatný prsteň, tvoju šnúru a palicu, čo máš v ruke. Dal jej to, vošiel k nej a ona počala od neho.
19. "Potom vstala a odišla; zložila si závoj a obliekla si svoje vdovské šaty."
20. "Júda však poslal kozľa po svojom priateľovi Adullámcovi s tým, aby vyzdvihol záloh od onej ženy; ale nenašiel ju."
21. Pýtal sa mužov onoho miesta: Kde je tá sakrálna neviestka z cesty pri Énajime? Tí mu však odvetili: Tu nebola nijaká sakrálna neviestka.
22. Vrátil sa teda k Júdovi a povedal: Nenašiel som ju a aj ľudia toho miesta hovoria, že tam nebolo sakrálnej neviestky.
23. "Vtedy povedal Júda: Nech si to ponechá, aby sme nevyšli na hanbu; ajhľa, ja som poslal toto kozľa, ty si ju však nenašiel."
24. Ale asi o tri mesiace oznámili Júdovi: Tvoja nevesta Támar sa dopustila smilstva a zo svojho smilstva aj počala. Nato povedal Júda: Vyveďte ju a upáľte!