22. Títo mužovia však iba vtedy pristanú bývať s nami, aby z nás bol jeden ľud, ak dáme obrezať medzi sebou všetkých mužov, ako sú oni obrezaní.
23. Ich stáda, ich imanie aj ich dobytok budú naozaj naše. Len im pristaňme na to, a budú bývať s nami.
24. "Chamóra a jeho syna Síchema poslúchli všetci, ktorí vychádzali bránou jeho mesta, a dali sa obrezať všetci muži; totiž všetci, ktorí vychádzali bránou jeho mesta."
25. Avšak na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja synovia Jákobovi, Šimeón a Lévi, bratia Díny, chopili sa každý svojho meča, vnikli do mesta, ktoré sa cítilo v bezpečí, a pobili všetkých mužov.
26. Aj Chamóra a jeho syna Síchema zabili ostrím meča, potom vzali z domu Síchemovho aj Dínu a odišli.
27. Jákobovi synovia sa vrhli na pobitých a vyplienili mesto, lebo im poškvrnili sestru.
28. Ich ovce a hovädzí dobytok, ich osly a čo bolo v meste i na poli, pobrali,
29. všetko imanie, všetky deti a ženy im odviedli a všetko, čo bolo po domoch, vyplienili.
30. "Vtedy Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: Do nešťastia ste ma doviedli tým, že ste ma zošklivili obyvateľom krajiny, Kanaáncom a Perizejcom; ja mám len málo ľudí; ak sa zjednotia proti mne, porazia ma a odstránia aj s mojím domom."
31. Oni však odpovedali: Vari mal s našou sestrou zaobchodiť ako s neviestkou?