19. "odpovedz: Patria tvojmu sluhovi Jákobovi; je to dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ézavovi, a on sám je už za nami."
20. Tak rozkázal aj druhému, aj tretiemu, aj všetkým, ktorí hnali čriedy: Podobne hovorte Ézavovi, keď ho stretnete,
21. "a povedzte: Hľa, aj tvoj sluha Jákob ide za nami. Pomyslel si totiž: Udobrím si ho darom, ktorý ide predo mnou, a len potom sa mu ukážem na oči; azda ma prívetivo prijme."
22. Tak dar išiel popredku a on ostal tej noci v tábore.
23. Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku.
24. "Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal."
25. Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora.
26. Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil.
27. A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš.
28. Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob.
29. Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si.
30. Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal.
31. Jákob dal tomu miestu meno Peníél, lebo - tak hovoril - videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive.
32. Keď prechádzal cez Penúél, vyšlo nad ním slnko, ale on kríval pre svoje bedro.