28. a nedovolil si mi pobozkať vnukov a dcéry. To si urobil nerozumne.
29. Mal by som dosť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vašich otcov hovoril takto: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi!
30. Ale keď si už nadobro odišiel, lebo si veľmi túžil po otcovskom dome, prečo si ukradol mojich bôžikov?
31. Tu Jákob odpovedal a riekol Lábánovi: Nuž, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi mohol nasilu odňať svoje dcéry.
32. "U koho však nájdeš svojich bôžikov, ten nech neostane nažive; v prítomnosti našich príbuzných si poprezeraj, čo je u mňa, a vezmi si, čo je tvoje. Jákob totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla."
33. Lábán vošiel do Jákobovho stanu, do stanu Leinho i do stanu oboch dievok, ale nenašiel nič. Potom vyšiel zo stanu Leinho a vošiel do stanu Ráchelinho.
34. Ráchel však vzala teráfim a položila ich do ťavieho sedla a posadila sa na ne. Lábán prekutal celý stan, ale nenašiel nič.
35. Ona však povedala otcovi: Nehnevaj sa, pane môj, že nemôžem vstať pred tebou, lebo mám to, čo mávajú ženy. Hľadal teda, ale teráfim nenašiel.
36. Tu sa Jákob nahneval a povadil s Lábánom. A Jákob v odpovedi povedal Lábánovi: V čom je môj priestupok a môj hriech, že si ma tak zúrivo prenasledoval?
37. Veď si mi prekutal všetky veci. Čože si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuzných, nech oni rozhodnú medzi nami dvoma.
38. Už je tomu dvadsať rokov, čo som u teba: tvoje bahnice a kozy nikdy nezvrhli a z baranov tvojho stáda som nejedával.
39. "Nedonášal som ti, čo zver roztrhala, sám som nahrádzal škodu; odo mňa si požadoval, čo mi ukradli vo dne, i to, čo mi ukradli v noci."