18. a odviedol všetok svoj statok i všetko, čo mal, čo si nadobudol, totiž svoj vlastný statok nadobudnutý v Paddán-Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu.
19. "Lábán odišiel strihať svoje ovce; zatiaľ Ráchel ukradla teráfim, ktoré patrili jej otcovi."
20. Tak Jákob oklamal Sýrčana Lábána, keďže mu neoznámil, že chce utiecť.
21. A utiekol so všetkým, čo mal. Vzchopil sa, prebrodil Eufrat a obrátil sa smerom ku Gileádskemu pohoriu.
22. Keď na tretí deň povedali Lábánovi, že Jákob ušiel,
23. vzal so sebou svojich príbuzných, prenasledoval ho sedem dní cesty a dohonil ho na Gileádskom pohorí.
24. V noci však Boh prišiel vo sne k Lábánovi a riekol mu: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi.
25. Keď Lábán dostihol Jákoba, Jákob si práve rozložil stan na vrchu. Lábán sa rozložil so svojimi príbuznými na Gileádskom pohorí.
26. Vtedy Lábán povedal Jákobovi: Čo si to urobil? Veď si ma oklamal a dcéry si mi odviedol ako vojnové zajatkyne.
27. Prečo si mi zatajil, že hodláš ujsť, a prečo si ma okradol? Neoznámil si mi to, aby som ťa mohol s radosťou vypraviť so spevmi, s bubnami a harfami,
28. a nedovolil si mi pobozkať vnukov a dcéry. To si urobil nerozumne.
29. Mal by som dosť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vašich otcov hovoril takto: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi!
30. Ale keď si už nadobro odišiel, lebo si veľmi túžil po otcovskom dome, prečo si ukradol mojich bôžikov?
31. Tu Jákob odpovedal a riekol Lábánovi: Nuž, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi mohol nasilu odňať svoje dcéry.
32. "U koho však nájdeš svojich bôžikov, ten nech neostane nažive; v prítomnosti našich príbuzných si poprezeraj, čo je u mňa, a vezmi si, čo je tvoje. Jákob totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla."