30. Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva vyšiel Jákob od otca Izáka, vrátil sa jeho brat Ézav z lovu.
31. Aj on pripravil pochúťku a priniesol ju otcovi. A povedal svojmu otcovi: Otče môj, vstaň a zajedz si z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať.
32. Ale otec Izák mu povedal: A ty si kto? On odpovedal: Ja som Ézav, tvoj prvorodený syn.
33. "Tu sa Izák náramne zľakol a povedal: A to bol kto, čo ulovil zver a priniesol mi? Ja som už jedol zo všetkého skôr, ako si prišiel; aj som ho požehnal a bude požehnaný!"
34. "Keď Ézav počul slová svojho otca, nahlas a trpko vykríkol; svojmu otcovi povedal: Požehnaj i mňa, otče môj."
35. Ten však odpovedal: Tvoj brat prišiel podvodne a uchvátil ti požehnanie.
36. Nato Ézav povedal: Či nemá právom meno Jákob, veď ma už dva razy podviedol: Vzal mi prvorodenstvo, a teraz, hľa, uchvátil mi po žehnanie. A dodal: Pre mňa si nezachoval požehnanie?
37. Izák odpovedal Ézavovi: Hľa, pánom som ho ustanovil nad tebou, a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov, obilím i muštom som ho zaopatril. Čože môžem urobiť pre teba, syn môj?
38. A Ézav povedal otcovi: Či máš len jedno požehnanie, otče? I mňa požehnaj, otče môj! Nato Ézav hlasite zaplakal.
39. Tu odpovedal otec Izák:Ajhľa, bez žírnych stráníbude tvoje obydliea bez nebeskej rosy zhora.
40. Budeš sa živiť svojím mečom,slúžiť však budeš svojmu bratovi,No keď sa vzpružíš,odhodíš jeho jarmo zo svojej šije.
41. Vtedy Ézav znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ézav si povedal: Nastanú dni smútku za mojím otcom a vtedy zabijem svojho brata Jákoba.
42. Keď Rebeke oznámili reči jej staršieho syna Ézava, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala mu: Hľa, tvoj brat Ézav ti strojí pomstu a chce ťa zabiť.
43. Teraz ma syn môj, počúvaj: Pober sa a uteč k môjmu bratovi Lábánovi do Cháránu.
44. Zostaň pri ňom nejaký čas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata,