21. Vtedy povedal Izák Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech ťa ohmatám, či si to ty, môj syn Ézav, a či nie.
22. Jákob pristúpil k otcovi Izákovi. Keď ho ten ohmatal, povedal: Hlas je Jákobov, ale ruky sú Ézavove.
23. A nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Potom ho požehnal
24. a povedal: Si to ty, syn môj Ézav? Ten odvetil: Áno, som.
25. "Nato povedal: Podaj mi, nech sa najem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Nato mu podal a on jedol; priniesol mu aj víno a on sa napil."
26. Potom mu otec Izák povedal: Pristúp, syn môj, a bozkaj ma.
27. A on pristúpil a bozkal ho. Keď zacítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal:
28. Hľa, vôňa syna môjhoje ako vôňa poľa,ktoré požehnal Hospodin.Daj ti Boh z nebeskej rosy,zo žírnych strání zeme,i hojnosť obilia a muštu.
29. A nech ti slúžia národya kmene sa ti klaňajú.Buď pánom svojim bratom,nech sa ti klaňajú synoviatvojej matky.Nech je prekliaty, kto ťa preklína,no požehnaný, kto ťa požehnáva.
30. Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva vyšiel Jákob od otca Izáka, vrátil sa jeho brat Ézav z lovu.
31. Aj on pripravil pochúťku a priniesol ju otcovi. A povedal svojmu otcovi: Otče môj, vstaň a zajedz si z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať.
32. Ale otec Izák mu povedal: A ty si kto? On odpovedal: Ja som Ézav, tvoj prvorodený syn.
33. "Tu sa Izák náramne zľakol a povedal: A to bol kto, čo ulovil zver a priniesol mi? Ja som už jedol zo všetkého skôr, ako si prišiel; aj som ho požehnal a bude požehnaný!"
34. "Keď Ézav počul slová svojho otca, nahlas a trpko vykríkol; svojmu otcovi povedal: Požehnaj i mňa, otče môj."