15. Keď sa jej minula voda z mecha, pohodila dieťa pod jeden z kríkov,
16. odišla a sadla si opodiaľ naproti, asi na dostrel z luku. Lebo povedala: Nemôžem sa dívať na smrť dieťaťa. Sadla si naproti nemu a dieťa začalo nahlas plakať.
17. "Boh však začul chlapcov hlas; anjel Boží zavolal z neba na Hagaru a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh začul chlapcov hlas tam, kde bol."
18. Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevnou rukou, lebo z neho utvorím veľký národ.
19. Tu jej Boh otvoril oči a ona zazrela prameň vody. Vstala, naplnila mech vodou a napojila chlapca.
20. "A Boh bol s chlapcom; ten rástol, býval na púšti a stal sa z neho lukostrelec."
21. Býval na púšti Párán a matka mu vybrala ženu z Egypta.
22. V tom čase povedal Abímelech a jeho vojvodca Píchól Abrahámovi: Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš.
23. Tak mi teraz prisahaj na Boha, že neoklameš ani mňa, ani moje deti, ani mojich vnukov, ale ako som ja preukazoval priazeň tebe, tak ju preukazuj aj ty mne i krajine, v ktorej sa zdržuješ ako cudzinec.
24. Abrahám odpovedal: Prisahám.
25. Potom Abrahám dohováral Abímelechovi pre studňu, ktorej sa Abímelechovi sluhovia násilne zmocnili.
26. "Nato Abímelech odpovedal: Neviem, kto to urobil; ani ty si mi o tom nedal vedieť, ani som o tom dodnes nepočul."
27. "Vtedy Abrahám vzal ovce aj dobytok a dal ich Abímelechovi; tak títo dvaja uzavreli zmluvu."
28. Abrahám však postavil nabok sedem jahniat zo stáda.
29. Abímelech sa opýtal Abraháma: Čo s tými siedmimi jahňatami, ktoré si postavil nabok?
30. A ten odpovedal: Prijmi odo mňa týchto sedem jahniat, aby mi to bolo na svedectvo, že som vykopal túto studňu.