14. Nato Abrahám včas ráno vzal chlieb a kožený mech s vodou, dal to Hagare, naložil jej chlapca na chrbát a poslal ju preč. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba.
15. Keď sa jej minula voda z mecha, pohodila dieťa pod jeden z kríkov,
16. odišla a sadla si opodiaľ naproti, asi na dostrel z luku. Lebo povedala: Nemôžem sa dívať na smrť dieťaťa. Sadla si naproti nemu a dieťa začalo nahlas plakať.
17. "Boh však začul chlapcov hlas; anjel Boží zavolal z neba na Hagaru a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh začul chlapcov hlas tam, kde bol."
18. Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevnou rukou, lebo z neho utvorím veľký národ.
19. Tu jej Boh otvoril oči a ona zazrela prameň vody. Vstala, naplnila mech vodou a napojila chlapca.
20. "A Boh bol s chlapcom; ten rástol, býval na púšti a stal sa z neho lukostrelec."
21. Býval na púšti Párán a matka mu vybrala ženu z Egypta.
22. V tom čase povedal Abímelech a jeho vojvodca Píchól Abrahámovi: Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš.
23. Tak mi teraz prisahaj na Boha, že neoklameš ani mňa, ani moje deti, ani mojich vnukov, ale ako som ja preukazoval priazeň tebe, tak ju preukazuj aj ty mne i krajine, v ktorej sa zdržuješ ako cudzinec.
24. Abrahám odpovedal: Prisahám.
25. Potom Abrahám dohováral Abímelechovi pre studňu, ktorej sa Abímelechovi sluhovia násilne zmocnili.