8. "Abímelech včasráno zavolal všetkých svojich sluhov a vyrozprával im otvorene všetko, čo sa stalo; tí mužovia sa veľmi naľakali."
9. Potom zavolal Abímelech Abraháma a povedal mu: Čo si nám to vykonal? Čím som sa prehrešil proti tebe, že si na mňa a na moje kráľovstvo priviedol taký veľký hriech? Urobil si mi, čo sa nemá robiť.
10. Abímelech sa opýtal Abraháma: Na čo si myslel, keď si tak robil?
11. Abrahám odpovedal: Myslel som si: Na tomto mieste vôbec niet bázne pred Bohom, a tak ma zabijú pre moju ženu.
12. "A vskutku, ona je aj mojou sestrou; je dcérou môjho otca, len nie dcérou matky; a tak sa mi mohla stať ženou."
13. Keď ma Boh vyviedol z otcovského domu, povedal som jej: Túto láskavosť mi musíš preukázať: Všade, kde prídeme, hovor o mne: To je môj brat.
14. Vtedy vzal Abímelech ovce i dobytok, sluhov i slúžky, dal ich Abrahámovi a vrátil mu aj jeho ženu Sáru.
15. Potom Abímelech povedal: Hľa, moja krajina ti je otvorená, bývaj, kde sa ti zapáči.