4. "Abímelech sa však k nej ešte nepriblížil; preto povedal: Ó, Pane, či zabíjaš aj nevinných ľudí?"
5. Či mi on sám nepovedal: To je moja sestra!? Ba i ona povedala: To je môj brat. Urobil som to s čistým srdcom a s nevinnými rukami.
6. A Boh mu riekol vo sne: I ja viem, že si to urobil s čistým srdcom. Ja sám som ti zabránil hrešiť proti mne. Preto som nedopustil, aby si sa jej dotkol.
7. "Teraz však vráť ženu mužovi, lebo je to prorok; on sa bude modliť za teba, aby si ostal nažive; ale ak ju nevrátiš, ber na vedomie, že určite zomrieš aj so všetkým, čo máš."
8. "Abímelech včasráno zavolal všetkých svojich sluhov a vyrozprával im otvorene všetko, čo sa stalo; tí mužovia sa veľmi naľakali."
9. Potom zavolal Abímelech Abraháma a povedal mu: Čo si nám to vykonal? Čím som sa prehrešil proti tebe, že si na mňa a na moje kráľovstvo priviedol taký veľký hriech? Urobil si mi, čo sa nemá robiť.
10. Abímelech sa opýtal Abraháma: Na čo si myslel, keď si tak robil?
11. Abrahám odpovedal: Myslel som si: Na tomto mieste vôbec niet bázne pred Bohom, a tak ma zabijú pre moju ženu.
12. "A vskutku, ona je aj mojou sestrou; je dcérou môjho otca, len nie dcérou matky; a tak sa mi mohla stať ženou."
13. Keď ma Boh vyviedol z otcovského domu, povedal som jej: Túto láskavosť mi musíš preukázať: Všade, kde prídeme, hovor o mne: To je môj brat.
14. Vtedy vzal Abímelech ovce i dobytok, sluhov i slúžky, dal ich Abrahámovi a vrátil mu aj jeho ženu Sáru.