15. "Potom riekol Boh Abrahámovi; Svoju ženu Sáraj nebudeš už volať Sáraj, lebo jej meno bude Sára."
16. "Požehnám ju a dám ti z nej syna; požehnám ju a stane sa matkou národov; z nej vyjdú králi národov."
17. Vtedy Abrahám padol na tvár, usmial sa a pomyslel si: Či sa storočnému môže niečo narodiť a či deväťdesiatročná Sára môže ešte rodiť?
18. Nato Abrahám povedal Bohu: Kiežby Izmael žil pod tvojím dohľadom.