8. Keď príde knieža, nech vstúpi cez predsieň brány, a tou istou cestou nech vyjde von.
9. Keď vo výročité slávnosti ľud krajiny príde pred Hospodina, keď vojde severnou bránou klaňať sa, nech vyjde južnou bránou, a ten, kto vojde južnou bránou, nech vyjde severnou bránou. Nech sa nevracia tou istou bránou.
10. Knieža nech vojde medzi nich, keď prídu, a keď vyjdú, nech vyjde aj on.
11. Na sviatky a slávnosti má byť táto pokrmová obeť: éfa na junca a éfa na barana, avšak na baránky, koľko má naporúdzi, a k tomu hín oleja na éfu.
12. "Keď knieža bude pripravovať dobrovoľnú spaľovanú obeť, alebo obeť spoločenstva ako dobrovoľnú obeť pre Hospodina, vtedy mu otvoria bránu obrátenú na východ, a prinesie svoju spaľovanú obeť i svoju obeť spoločenstva, ako sa prináša v deň sviatočného odpočinku. Potom vyjde; po jeho odchode bránu zatvoria."
13. "Jednoročného bezchybného baránka priprav pre Hospodina každodenne ako spaľovanú obeť; každé ráno ho obetuj!"
14. K tomu priprav každé ráno ako pokrmovú obeť šestinu éfy a k tomu tretinu hína oleja na pokropenie pšeničnej múky ako pokrmovú obeť pre Hospodina. To sú večne platné ustanovenia o ustavičnej spaľovanej obeti.
15. Teda pripravujte baránka, pokrmovú obeť a olej každé ráno ako ustavičnú spaľovanú obeť.
16. "Takto vraví Hospodin, Pán: Keď knieža dá dar niektorému zo svojich synov zo svojho dedičného vlastníctva, bude to patriť jeho synom; bude to ich dedičným vlastníctvom."
17. Keď dá dar zo svojho vlastníctva niektorému zo svojich služobníkov, bude mu to patriť až do roku prepúšťania na slobodu, a potom sa to navráti kniežaťu. Len dedičstvo jeho synov bude im patriť.
18. Knieža nesmie vziať z vlastníctva ľudu, aby ho vytlačil z vlastníctva. Zo svojho vlastníctva pridelí dedičstvo svojim synom, aby nik z môjho ľudu nebol zahnaný zo svojho vlastníctva.