13. "Pretože si sa poškvrnila svojou nehanebnosťou, očisťoval som ťa, a predsa nie si očistená od svojej nečistoty; nebudeš už čistá, kým neutíšim svoju prchkosť na tebe."
14. "Ja, Hospodin, som to povedal, príde to; splním to, nenechám to bez povšimnutia, nezmilujem sa a nezľutujem. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich skutkov budú ťa súdiť - znie výrok Hospodina, Pána."
15. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
16. "Človeče, beriem ti náhlou smrťou, čo je najvzácnejšie tvojim očiam. Avšak nesmúť a neplač; nech ti nevyjde ani slza."
17. Tíško vzdychaj, nedrž smútok za mŕtvou, turban si zaviaž a sandále si obuj na nohy! Ale fúzy si nezakry, ani nejedz chlieb smútku!
18. Ráno som to vyrozprával ľudu. Večer mi zomrela žena. Potom ráno som splnil, čo mi bolo prikázané.
19. A ľud mi hovoril: Nevysvetlíš nám, čo to znamená pre nás, že si takto počínaš?
20. Povedal som im: Dostalo sa mi slovo Hospodinovo:
21. Povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Poškvrním svoju svätyňu, vašu pyšnú pevnosť, čo je najvzácnejšie vašim očiam a po čom túži vaša duša. I vaši synovia i vaše dcéry, ktorých ste zanechali, padnú mečom.
22. Budete si počínať tak, ako si počínam ja: nezakryjete si fúzy, ani chlieb smútku nebudete jesť.
23. I svoje turbany budete mať na hlavách a sandále na nohách. Nebudete žalostiť ani plakať, ale budete chradnúť pre svoje viny a budete vzdychať druh s druhom.
24. A tak vám bude Ezechiel znamením, keď budete robiť všetko, čo robil on. Keď to príde, poznáte, že ja som Hospodin, Pán.
25. Ty však, človeče, toho dňa, keď im odnímem ich pevnosť, ktorej krása im bola radosťou, čo bolo najvzácnejšie ich očiam a túžbou ich sŕdc, ich synov a ich dcéry,