27. Preto prehovor k domu Izraela, človeče, a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Aj týmto sa mi rúhali vaši otcovia: svojou nevernosťou, ktorej sa dopúšťali voči mne.
28. Keď som ich doviedol do krajiny, o ktorej som im so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dám, keď uzreli nejaký vysoký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje zábitné obete a odovzdávali tam svoje popudzujúce obetné dary, kládli tam svoje obete príjemnej vône a obetovali tam svoje úliatby.
29. Ja som im však riekol: Na akú výšinu to chodievate? Preto sa až do dnešného dňa volá Výšina.
30. Teda povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Či sa budete poškvrňovať podľa spôsobu svojich otcov a či chcete smilne nasledovať svoje hnusné modly?
31. I donášaním svojich darov, prevádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškvrňovali pri všetkých svojich modlách až dodnes. A ja by som vám mal dovoliť, aby ste sa ma dopytovali, ó dom Izraela? Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nedovolím vám, aby ste sa ma dopytovali.
32. To, čo vám prichádza na um, sa zaručene nestane, totiž, keď hovoríte: Budeme ako pohania a čeľade iných krajín a budeme vzývať drevo a kameň!
33. Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - pevnou rukou, vystretým ramenom a vyliatou prchkosťou budem kraľovať nad vami.