22. Jednako stiahol som si ruku späť a konal som kvôli svojmu menu, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred zrakmi ktorých som ich vyviedol.
23. Ale zdvihol som ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a že ich roztrúsim po krajinách,
24. pretože moje nariadenia neplnili, ale moje ustanovenia zavrhli, moje dni sviatočného odpočinku znesvätili a svoje zraky upierali k modlám svojich otcov.
25. A tak aj ja som im vydal nedobré ustanovenia a nariadenia, plnením ktorých nebudú žiť.
26. A poškvrňoval som ich vlastnými darmi, keď všetko prvorodené prevádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby poznali, že ja som Hospodin.
27. Preto prehovor k domu Izraela, človeče, a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Aj týmto sa mi rúhali vaši otcovia: svojou nevernosťou, ktorej sa dopúšťali voči mne.
28. Keď som ich doviedol do krajiny, o ktorej som im so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dám, keď uzreli nejaký vysoký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje zábitné obete a odovzdávali tam svoje popudzujúce obetné dary, kládli tam svoje obete príjemnej vône a obetovali tam svoje úliatby.
29. Ja som im však riekol: Na akú výšinu to chodievate? Preto sa až do dnešného dňa volá Výšina.
30. Teda povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Či sa budete poškvrňovať podľa spôsobu svojich otcov a či chcete smilne nasledovať svoje hnusné modly?
31. I donášaním svojich darov, prevádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškvrňovali pri všetkých svojich modlách až dodnes. A ja by som vám mal dovoliť, aby ste sa ma dopytovali, ó dom Izraela? Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nedovolím vám, aby ste sa ma dopytovali.
32. To, čo vám prichádza na um, sa zaručene nestane, totiž, keď hovoríte: Budeme ako pohania a čeľade iných krajín a budeme vzývať drevo a kameň!