1. V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa.
2. Vtedy mi zaznelo slovo Hospodinovo:
3. Človeče, hovor so staršími Izraela a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Či ste prišli dopytovať sa ma? Akože žijem, nedovolím, aby ste sa ma dopytovali - znie výrok Hospodina, Pána.
4. Budeš ich súdiť, budeš súdiť, človeče? Oznám im ohavnosti ich otcov
5. a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Toho dňa, keď som si vyvolil Izrael, zdvihol som ruku a prisahal som potomstvu domu Jákobovho a dal som sa im poznať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som: Ja som Hospodin, váš Boh!
6. V ten deň som zdvihol ruku k prísahe, že ich vyvediem z Egypta do krajiny, ktorú som pre nich vyhliadol, ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najkrajšia zo všetkých krajín.
7. Riekol som im: Každý nech zavrhne svoje ošklivosti, ku ktorým upieral oči, a nech sa nepoškvrňuje egyptskými modlami. Ja som Hospodin, váš Boh.
8. Ale oni sa vzopreli a nechceli ma počúvať. Nikto nezavrhol ošklivosti, ku ktorým upieral svoje oči, ani neopustil egyptské modly. Vtedy som riekol, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým neskončí môj hnev proti nim v Egypte.
9. Konal som tak kvôli svojmu menu, aby nebolo znesvätené v očiach národov, medzi ktorými boli, pred zrakmi ktorých som sa im dal spoznať, keď som ich viedol z Egypta.
10. A keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť,
11. vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením človek má žiť.
12. Dal som im aj svoje dni sviatočného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.
13. "Ale dom Izraela sa mi vzoprel na púšti, nechodil podľa mojich ustanovení a zavrhol moje nariadenia, ktorých plnením človek má žiť; i moje dni sviatočného odpočinku veľmi znesväcovali. Vtedy som povedal, že si vylejem na nich svoju prchkosť na púšti až do ich zničenia."
14. Konal som tak kvôli svojmu menu, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred zrakmi ktorých som ich vyviedol.
15. Predsa však som zdvihol ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich nedovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je najkrajšia zo všetkých krajín,