1. V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa.
2. Vtedy mi zaznelo slovo Hospodinovo:
3. Človeče, hovor so staršími Izraela a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Či ste prišli dopytovať sa ma? Akože žijem, nedovolím, aby ste sa ma dopytovali - znie výrok Hospodina, Pána.
4. Budeš ich súdiť, budeš súdiť, človeče? Oznám im ohavnosti ich otcov
5. a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Toho dňa, keď som si vyvolil Izrael, zdvihol som ruku a prisahal som potomstvu domu Jákobovho a dal som sa im poznať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som: Ja som Hospodin, váš Boh!
6. V ten deň som zdvihol ruku k prísahe, že ich vyvediem z Egypta do krajiny, ktorú som pre nich vyhliadol, ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najkrajšia zo všetkých krajín.
7. Riekol som im: Každý nech zavrhne svoje ošklivosti, ku ktorým upieral oči, a nech sa nepoškvrňuje egyptskými modlami. Ja som Hospodin, váš Boh.
8. Ale oni sa vzopreli a nechceli ma počúvať. Nikto nezavrhol ošklivosti, ku ktorým upieral svoje oči, ani neopustil egyptské modly. Vtedy som riekol, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým neskončí môj hnev proti nim v Egypte.
9. Konal som tak kvôli svojmu menu, aby nebolo znesvätené v očiach národov, medzi ktorými boli, pred zrakmi ktorých som sa im dal spoznať, keď som ich viedol z Egypta.
10. A keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť,
11. vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením človek má žiť.
12. Dal som im aj svoje dni sviatočného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.