1. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
2. Človeče, prorokuj proti izraelským prorokom, ktorí prorokujú, a povedz tým, čo prorokujú z vlastného srdca: Počujte slovo Hospodinovo!
3. Takto vraví Hospodin, Pán: Beda bláznivým prorokom, ktorí idú za vlastným duchom bez toho, že by niečo videli.
4. Tvoji proroci sú ako líšky na zrúcaninách, Izrael.
5. Nevstúpili ste do trhlín a nepostavili ste múr okolo domu Izraela, aby obstál vo vojne v deň Hospodinov.
6. Vidia márnosť, veštia lož tí, čo hovoria: Tak znie výrok Hospodinov! hoci Hospodin ich neposlal, a čakajú na to, že On vyplní klamné slovo.
7. Nie je márne videnie, ktoré vidíte, a lživá veštba, ktorú hlásate? A pritom hovoríte: Tak znie výrok Hospodinov!? Ale ja som neprehovoril.
8. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože hovoríte márnosť a mávate klamné videnia, som proti vám - znie výrok Hospodina, Pána.
9. Moja ruka bude proti prorokom, ktorí mávajú klamné videnia a veštia lož. Nemôžu patriť do spoločenstva môjho ľudu, ani nebudú zapísaní do zoznamu domu Izraela, ani nevojdú na pôdu Izraela. Potom poznáte, že ja som Hospodin, Pán.
10. Preto, a len preto, že zavádzali môj ľud a hovorili: Pokoj! keď nebolo pokoja, a keď ľud stavia stenu, oni ju zatierajú hlinenou omietkou,
11. povedz tým omietkárom, že odpadne. Príde zaplavujúci lejak, zošlem krupobitie a strhne sa búrlivý vietor.
12. Keď padne stena, iste vám povedia: Kde je hlinená omietka, ktorou ste omietali?
13. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Vo svojej prchkosti spôsobím búrlivý víchor, zaplavujúci lejak vo svojom hneve a krupobitie v prchkosti na zničenie.
14. Zrútim stenu, ktorú ste omietli hlinenou omietkou, zvalím ju na zem, takže bude odkrytý jej základ. Padne, a v nej zahyniete aj vy, a potom poznáte, že ja som Hospodin.