17. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
18. Človeče, s chvením budeš jesť svoj chlieb a svoju vodu budeš piť so vzrušením a úzkosťou.
19. "Ľudu krajiny povedz: Takto vraví Hospodin, Pán, o obyvateľoch Jeruzalema v Izraeli: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu budú piť s hrôzou; lebo ich krajina spustne, bude zbavená všetkého, čo je v nej, pre násilie všetkého, čo je v nej, pre násilie všetkých, čo v nej žijú."
20. Obývané mestá budú ležať pusté a krajina bude púšťou. Potom poznáte, že ja som Hospodin.
21. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
22. Človeče, aké to máte úslovie o Izraeli, že dni plynú a zo všetkých videní nie je nič?
23. Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Urobím koniec tomuto úsloviu, a už ho nebudú používať v Izraeli. Avšak povedz im: Priblížili sa dni a splní sa každé videnie.
24. Lebo nebude už nijaké márne videnie ani pochlebnícke veštenie v dome Izraela,
25. "ale ja, Hospodin, budem hovoriť. Čo poviem, to sa splní; viac sa neoddiali. Ešte za vašich dní, dom vzdoru, prehovorím slovo a vyplním ho - znie výrok Hospodina, Pána."
26. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
27. Človeče, dom Izraela hovorí: Videnie, ktoré on má, sa vzťahuje na mnoho dní, a prorokuje o ďalekých dobách.
28. "Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Neoddiali sa už žiadne moje slovo; slovo, ktoré budem hovoriť, sa splní - znie výrok Hospodina, Pána."