53. Barkósovi, Siserovi, Támachovi,
54. Necíachovi, Chatífovi,
55. synovia služobníkov Šalamúnových: synovia Sótajovi, Sóferetovi, Perúdovi,
56. Jaslovi, Darkónovi, Giddélovi,
57. Šefatjovi, Chattílovi, Pócheret-Haccebájímovi a synovia Ámíovi.
58. Všetkých chrámových nevoľníkov a synov služobníkov Šalamúnových bolo tristodeväťdesiatdva.
59. A títo vyšli z Tél-Melachu, Tél-Charše, Kerúb-Addánu a z Imméru, a nemohli dokázať, či je ich rod a pôvod z Izraela:
60. synovia Delajovi, Tóbijovi a synovia Nekódovi, bolo ich šesťstopäťdesiatdva.
61. Z kňazských potomkov: synovia Chobajovi, Hakkócovi a Barzillajovi, ktorý si vzal za ženu jednu z dcér Barzillaja Gileádskeho a prevzal jeho meno.
62. Títo hľadali svoje rodové záznamy, ale nenašli. Vylúčili ich teda z kňazstva.
63. Miestodržiteľ im zakázal jesť z najsvätejších vecí, kým nepovstane kňaz pre opytovanie sa pomocou urím a tumím.
64. Celé zhromaždenie malo dovedna štyridsaťdvatisíc tristošesťdesiat osôb,
65. okrem ich otrokov a otrokýň, ktorých bolo sedemtisíc tristotridsaťsedem, a dvesto spevákov i speváčok.
66. Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť,
67. tiav štyristotridsaťpäť, oslov šesťtisíc sedemstodvadsať.
68. Niektorí z predákov rodín, keď prišli k domu Hospodinovmu v Jeruzaleme, dobrovoľne obetovali na dom Boží, aby ho postavili na pôvodnom mieste:
69. podľa svojej možnosti venovali na bohoslužobný poklad šesťdesiatjedentisíc zlatých drachiem, päťtisíc strieborných mín a sto kňazských rúch.
70. "Kňazi a levíti, niektorí z ľudu, speváci i vrátnici a chrámoví nevoľníci sa usadili vo svojich mestách; aj celý Izrael sa usadil vo svojich mestách."