1. Keď sa Ezdráš takto modlil a vyznával s plačom, sklonený pred domom Božím, zhromaždil sa okolo neho z izraelského ľudu veľmi veľký zástup mužov, žien aj detí, lebo ľud veľmi plakal.
2. Tu prehovoril Šechanja, syn Jechíélov zo synov Élámových, a povedal Ezdrášovi: Spreneverili sme sa svojmu Bohu a vzali sme si ženy cudzinky z pohanov krajiny, ale predsa ostáva aj teraz nádej Izraelu.
3. "Zaviažeme sa teraz zmluvou svojmu Bohu, že prepustíme všetky takéto ženy, aj to, čo sa z nich narodilo, podľa rady Pána, a tých, čo sú znepokojení prikázaním nášho Boha; nech sa stane podľa zákona."
4. Vstaň, lebo to je tvoja úloha, a my sme s tebou. Vzmuž sa a konaj!
5. Ezdráš vstal a zaviazal prísahou popredných kňazov, levítov a celý Izrael, že sa budú riadiť týmto slovom. A oni prisahali.
6. Ezdráš sa odobral z miesta pred domom Božím a šiel do komory Jóchánána, syna Eljášibovho, prenocoval tam a nejedol chlieb, ani vody sa nenapil, lebo trúchlil pre vierolomnosť vyhnancov.
7. Potom dali rozhlásiť po Judsku a po Jeruzaleme všetkým vyhnancom, aby sa zhromaždili v Jeruzaleme.
8. Kto by neprišiel do troch dní, ako sa poprední a starší poradili, tomu prepadne všetok majetok a on sám bude vylúčený zo zboru vyhnancov.
9. Všetci judskí a benjamínski mužovia sa teda zhromaždili do troch dní do Jeruzalema, totiž deviateho mesiaca, v dvadsiaty deň v mesiaci, a všetok ľud sa posadil na priestranstvo pri dome Božom, rozochvený pre tú vec, aj pre lejak.
10. Tu povstal kňaz Ezdráš a povedal im: Vy ste sa spreneverili a vzali si za ženy cudzinky, a tak ste zväčšili previnenie Izraela.
11. Teraz sa vyznajte Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a vykonajte Jeho vôľu! Oddeľte sa od národov krajín a od cudzozemských žien.
12. Celé zhromaždenie hlasito odpovedalo: Ako si povedal, tak musíme urobiť.