15. "Lebo už teraz by som mohol vystrieť ruku a raniť teba i tvoj ľud morom; tak by si bol vyhladený z celej krajiny."
16. Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine.
17. Ešte sa spupne správaš voči môjmu ľudu a nechceš ho prepustiť?
18. Hľa, dopustím zajtra o tomto čase také hrozné krupobitie, aké nikdy nebolo v Egypte od jeho vzniku až podnes.
19. "Teraz daj zahnať stáda do bezpečia, všetko, čo máš na poli, lebo padne krupobitie na všetkých ľudí a na zvieratá, ktoré budú na poli a nezhromaždia sa do domov; pohynú."
20. Kto sa z faraónových služobníkov bál Hospodinovho slova, dal do bezpečia svojich sluhov a svoj dobytok do domu.
21. Ale kto si nepripustil k srdcu Hospodinovo slovo, ten nechal svojich sluhov i stádo na poli.
22. Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri ruku k nebu a spustí sa po celom Egypte krupobitie na ľudí, zvieratá i na všetky poľné byliny.
23. Vtedy vystrel Mojžiš svoju palicu k nebu a Hospodin zoslal hromy a krupobitie, blesky padali na zem a Hospodin zosielal krupobitie na Egypt.
24. Nastalo krupobitie a ustavičné blýskanie uprostred veľmi ťažkého krupobitia, aké nikdy nebolo v celej krajine Egypťanov, odkedy sa stali národom.
25. "Krupobitie zbilo v celom Egypte všetko na poli, od ľudí až po zvieratá, aj všetky poľné byliny; zbilo a polámalo aj všetky stromy na poli."
26. Len v kraji Góšen, kde boli Izraelci, krupobitia nebolo.
27. Vtedy poslal faraón poslov, dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: Zhrešil som tentoraz, Hospodin je spravodlivý, ale ja a môj ľud sme vinní.
28. "Modlite sa k Hospodinovi; je priveľa Božích hromov a krupobitia; prepustím vás, nemusíte tu už zostať."
29. Odpovedal mu Mojžiš: Keď vyjdem z mesta, vystriem dlane k Hospodinovi, hrmenie prestane a krupobitia viacej nebude, aby si poznal, že zem je Hospodinova.