8. ale určené množstvo tehál, ktoré vyrábali doteraz, uložte im aj naďalej, nezmenšujte ho, lebo sú leniví, a preto kričia: Poďme a obetujme Bohu.
9. Nech práca zaťažuje týchto mužov, nech ju konajú a nevšímajú si klamných rečí.
10. I vyšli poháňači ľudu a jeho dozorcovia a vraveli ľudu: Takto hovorí faraón: Slamu vám nedám,
11. "choďte si ju sami zbierať, kde nájdete; ale nič sa vám neuľaví z práce."
12. A ľud sa rozišiel po celom Egypte trhať strniská miesto slamy.
13. Poháňači ich však nútili a hovorili: Vykonajte svoju dennú prácu v príslušný deň ako vtedy, keď bola slama.
14. A bili izraelských dozorcov, ktorých nad nimi ustanovili faraónovi poháňači, a hovorili: Prečo ste nevyrobili určené množstvo tehál včera a dnes ako predtým?
15. I prišli izraelskí dozorcovia a žalovali faraónovi: Prečo tak nakladáš so svojimi sluhami?
16. Nedávajú slamu tvojim služobníkom, a predsa nám prikazujú: Robte tehly! A teraz tvojich sluhov bijú, ale vina je na tvojich ľuďoch.
17. On však odvetil: Leniví ste, leniví, a preto hovoríte: Poďme a obetujme Hospodinovi.
18. Teraz sa pustite do roboty, slamu síce nedostanete, ale určené množstvo tehál odovzdáte.
19. I videli izraelskí dozorcovia, že je s nimi zle, keď im povedali: Nesmiete zmenšiť svoje denné množstvo tehál v príslušný deň.
20. Keď vychádzali od faraóna, stretli Mojžiša a Árona, ktorí čakali na nich,
21. a povedali im: Nech Hospodin pozrie na vás a nech vás súdi, lebo ste nás znevážili v očiach faraóna a v očiach jeho služobníkov a dali ste im zbraň do rúk, aby nás pobili.
22. I vrátil sa Mojžiš k Hospodinovi a povedal: Pane, prečo nakladáš zle s týmto ľudom? Prečo si ma len poslal?
23. Odvtedy, ako som šiel k faraónovi hovoriť v Tvojom mene, ešte horšie nakladá s týmto ľudom, a Ty si vôbec nevyslobodil svoj ľud.