16. Dosky boli Božím dielom i písmo bolo Božím písmom vyrytým na doskách.
17. Keď však Józua počul krik ľudu, povedal Mojžišovi: V tábore je vojnový pokrik.
18. "On povedal:To nie je pokrik víťazstva,ani hlas kriku porážky;hlas veseliacich sa počujem."
19. Keď sa priblížil k táboru a videl teľa a tanec, rozhneval sa Mojžiš, odhodil dosky z rúk a rozbil ich pod vrchom.
20. Vzal teľa, ktoré urobili, spálil ho a rozdrvil na prach, vysypal ho na vodu a dal piť Izraelcom.
21. Potom Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si priviedol naň taký veľký hriech?
22. Áron odpovedal: Nech sa nehnevá môj pán! Ty poznáš tento ľud, že je náchylný k zlému.
23. "Povedali mi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa prihodilo Mojžišovi, tomu mužovi, ktorý nás vyviedol z Egypta;"
24. "povedal som im teda: Kto má zlato, postŕhaj si ho; dali mi ho, hodil som ho do ohňa a vyšlo toto teľa."
25. Keď Mojžiš videl, že ľud je neviazaný, lebo mu Áron popustil uzdy na výsmech jeho protivníkov,
26. Mojžiš zostal v bráne tábora a povedal: Kto je Hospodinov, sem sa ku mne! Nato sa zhromaždili k nemu všetci Lévíjci.
27. Povedal im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Nech si každý pripáše svoj meč na bedrá, prejdite sem a tam v tábore, od jednej brány k druhej a zabite každý svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného.
28. "Lévíjci urobili tak, ako im prikázal Mojžiš; v ten deň padlo z ľudu asi tisíc mužov."