7. Paršandátu, Dalfóna, Aspátu
8. a Pórátu, Adalju, Arídátu
9. a Parmaštu, Arísaja, Arídaja a Vajzátu,
10. desať synov Hámána, syna Hammedátovho, protivníka Židov, zabili, ale do plienenia sa nepustili.
11. Onoho dňa došlo ku kráľovi hlásenie o počte zavraždených na hrade Šúšán.
12. Kráľ povedal kráľovnej Ester: Na hrade Šúšán Židia pobili a zničili päťsto mužov a desať synov Hámánových. Čo asi urobili v ostatných kráľovských provinciách? Máš nejaké prianie, aby sa ti splnilo? Máš ešte nejakú žiadosť, aby ti bola vyplnená?
13. Ester povedala: Ak je to kráľovi vhod, nech je ešte zajtra dovolené Židom v Šúšáne, aby robili podľa dnes platného zákona. Desať synov Hámánových obesili na šibenicu.
14. "Kráľ prikázal, aby sa to splnilo; tak bol vydaný zákon v Šúšáne. Desiatich synov Hámánových obesili na šibenicu."
15. "Šúšánski Židia sa teda zhromaždili aj štrnásteho dňa mesiaca adár a v Šúšáne pobili tristo mužov; ale do plienenia sa nepustili."
16. I ostatní Židia v kráľovských provinciách sa zhromaždili, postavili sa na obranu svojich životov, zbavili sa svojich nepriateľov a pobili tých, ktorí ich nenávideli, sedemdesiatpäťtisíc ľudí. Ale do plienenia sa nepustili.
17. Bolo to trinásteho dňa toho mesiaca adár, a štrnásteho dňa toho mesiaca si odpočinuli. Urobili ho dňom hodovania a radosti.
18. Židia v Šúšáne sa zhromaždili trinásteho dňa toho mesiaca aj štrnásteho dňa toho mesiaca. Pätnásteho dňa toho mesiaca odpočívali a urobili ho dňom hodovania a radosti.
19. Preto rozptýlení Židia, ktorí bývajú vo vidieckych mestách, slávia štrnásty deň mesiaca adár s radosťou a hodovaním ako sviatočný deň, a navzájom si vtedy posielajú dary.
20. Potom Mordochaj spísal všetky tieto udalosti a rozoslal listiny všetkým Židom vo všetkých provinciách kráľa Ahasvéra, blízkym i vzdialeným.
21. Aby ich zaviazal sláviť štrnásty deň mesiaca adár a pätnásty deň toho mesiaca
22. každý rok ako dni, v ktorých sa Židia zbavili svojich nepriateľov, a mesiac, ktorý sa im zmenil zo žiaľu na radosť a zo smútku na sviatok. Aby ich svätili ako dni hodovania a radosti, vzájomného posielania si darov i darov pre chudobných.
23. Vtedy Židia prijali ako zvyk to, čo začali robiť, a to, čo im napísal Mordochaj.