8. Ak som získala priazeň v očiach kráľa, a ak je to kráľovi vhod dať mi, čo si žiadam, a urobiť, čo si želám, nech príde kráľ i Hámán na hostinu, ktorú pre nich pripravím. Zajtra urobím podľa kráľových slov.
9. V ten deň vyšiel Hámán veselý a v dobrej nálade. Ale keď uzrel Mordochaja v kráľovskej bráne, že ani nevstal, ani sa pred ním netriasol, Hámán sa nazlostil na Mordochaja.
10. Ovládol sa však a šiel domov. Pozval priateľov i svoju ženu Zereš.
11. Potom im Hámán porozprával o sláve svojho bohatstva, o množstve svojich synov, ako ho kráľ povýšil a ako ho vyzdvihol nad kniežatá a nad kráľovských služobníkov.
12. Povedal ďalej: Ani kráľovná Ester nepozvala na hostinu, ktorú usporiadala, nikoho okrem kráľa a mňa. Aj na zajtra som k nej pozvaný spolu s kráľom.
13. Ale to všetko ma neupokojuje, keď vidím Žida Mordochaja sedieť v kráľovskej bráne.
14. "Jeho žena Zereš a všetci jeho priatelia mu povedali: Nech urobia šibenicu vysokú päťdesiat lakťov, a ráno povedz kráľovi, aby na ňu obesili Mordochaja. Len choď veselo s kráľom na hostinu! Hámánovi sa taká reč páčila; dal pripraviť šibenicu."