18. Vtedy vošiel kráľ Dávid, posadil sa pred Hospodinom a hovoril: Kto som ja, Hospodine Pane, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?
19. Ešte aj to si pokladal za málo, Hospodine Pane, a hovoril si aj o ďalekej budúcnosti domu svojho služobníka, a to je zákon pre človeka, Hospodine Pane.
20. Čo viac má ešte Dávid hovoriť s Tebou, veď Ty poznáš svojho služobníka, Hospodine Pane.
21. Pre svoje slovo a podľa svojho srdca vykonal si všetky tie veľké veci a oznámil si ich svojmu služobníkovi.
22. Preto si veľký, Hospodine Pane, lebo niet Tebe podobného, a podľa všetkého, čo sme počuli na vlastné uši, niet Boha mimo Teba.
23. Ktorý iný národ na zemi je taký ako Tvoj ľud izraelský, ktorý si Boh šiel vykúpiť za ľud a učiniť mu meno, konajúc zaň veľké a hrozné veci: vyhnal si národ a jeho bohov spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta.
24. Lebo si si upevnil svoj izraelský ľud za svoj ľud na veky. A Ty, Hospodine, stal si sa ich Bohom.
25. Teraz, Hospodine Bože, splň naveky slovo, ktoré si povedal o svojom služobníkovi a o jeho dome, a rob, ako si hovoril.
26. A Tvoje meno bude zvelebené naveky slovami: Hospodin mocností je Bohom nad Izraelom. Dom Tvojho služobníka Dávida nech je pevný pred Tebou.
27. Lebo Ty, Hospodine mocností, Bože Izraela, vyjavil si svojmu služobníkovi a riekol: Postavím ti dom. Preto Tvoj služobník našiel odvahu predniesť Ti túto modlitbu.
28. A tak teraz, Hospodine Pane, Ty sám si Boh, Tvoje slová sú pravdivé a Ty si zaľúbil svojmu služobníkovi tieto dobré veci.
29. Preto teraz požehnaj dom svojho služobníka, aby naveky trval pred Tebou, lebo Ty, Hospodine Pane, si hovoril, a Tvoje požehnanie naveky požehná dom Tvojho služobníka.